Ev. podľa Jána 3:5 Ježiš mu odpovedal: Ameň, ameň ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. 6 Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch. 7 Nediv sa, že som ti povedal: Musíte sa narodiť znova. 8 Vietor, kam chce, tam veje, a čuješ jeho zvuk, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide; tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha. 9 A Nikodém odpovedal a riekol mu: Jako sa to môže stať? 10 Ježiš odpovedal a riekol mu: Veď si ty učiteľ Izraelov a toho nevieš?
Znovunarodenie človeka sa zdalo Nikodémovi divné, čudoval sa ako sa to dá, znova sa narodiť, keď už sa raz narodil. Symbolický akt znovunarodenia je krst v Cirkvi, kedy uverivší preukáže svoje rozhodnutie pre iný život podľa evanjelia a uznanie Ježiša Krista jediným Pánom. Nie žeby sa vtedy narodil, je to len prejav, skutok a vyznanie v Cirkvi. Neznamená to, že je hneď bezvadný, že už neurobí žiadnu chybu v živote. Spoznávaním evanjelia, spoznáva človek aj sám seba, ak je k sebe sebakritický a počúva svoje okolie – spoločenstvo Cirkvi, ktoré ho taktiež vyučuje a nastavuje mu zrkadlo. Tým, že sa odstraňujú zlé vlastnosti, prejavy, mení sa aj celková osobnosť človeka. Počiatok je uvedomenie si vlastnej hriešnosti. V biblii to nazvali znovunarodenie, že sa ako keby narodí nový človek, pôvodný zanikne. Nemyslí sa tým úmrtie tela, ale hriechu. Človeka nerobí človekom jeho ľudský výzor, ale jeho osobnosť a tým ako žije, môže sa tá osobnosť meniť, až zmeniť natoľko, že je z neho iná osobnosť. Môžu si ľudia mýliť samotné uverenie v existenciu Boha, alebo pochopenie evanjelia a spolusúhlas s ním so znovuzrodením. Teda že ak chápu evanjelium a aj hoci vyznajú že tak chcú robiť, že to je premena. Môže sa stať, že sa človek zmení na to, čo uznáva a žije dlhšiu dobu. No samotná premena nie je o pochopení evanjelia. Aj diabol chápe a pozná evanjelium a nie je svätý. Uvediem príklad. Áno, súhlasím, že lakomstvo je hriech a teraz idem a rozdám všetko čo mám. Chápem, že lakomstvo je zlé. Ale ešte to neznamená, že som sa v tom v mojom vnútri zmenila. Môže prísť okolnosť, kedy bude treba pomôcť blížnemu napríklad finančne a moja reakcia bude lakomá. Pretože prídu okolnosti, kedy si nebudem mať čas a ani ma nenapadne si rozumovo vyhodnotiť svoju lakomosť a zareagujem práve tak, aká som. Zistím, že premena nenastala, to som sa doteraz iba dobre ovládala. Premena, znovuzrodenie vnútri môže nastať keď znenávidím hriech a nastane obrat mysle. Ako sa to dá znenávidieť ? Nenávisť nie je dobrá vlastnosť, ale v spojení s tým, že znenávidieť hriech, je užitočná. Znenávidieť viem vtedy, ak mám dostatočné poznanie o hriechu. Ako vzniká ten hriech a za akých okolností, keď poznám jeho zárodok, prejav. Viem sa naň pozrieť z rôznych strán, na jeho dôsledky, teda ovocie, ktoré z neho môže vzísť. Čo všetko môže spôsobiť na okolí a ľuďoch a hlavne to ako sa z jedného hriechu množia iné, ďalšie. A ja predsa nechcem byť podporca rozmnožovania pliagy. Múdremu stačí poznať tieto fakty o hriechu a ubije, odsúdi ho v sebe hneď, hlavne ak vidí aj u iných jeho prejav ako očividný príklad. A niekto musí sám doplatiť a zažiť dôsledky zla, aby ho znenávidel a bol ostražitejší voči nemu. Vnútorná premena nie je však iba odstraňovanie hriechov a v budovaní cností, ale aj v tom, že ak sa človek obnoví, obnoví sa tým aj jeho myseľ. Jeho vôľa, sa chce rovnať Božej, teda žiť v súlade s Božou vôľou tak ako On chce. Nie podľa seba, čo je vlastne pokračovanie starého človeka. Je dôležité nehrešiť, ale potom je dôležité aj sledovať a žiť Božiu vôľu. Na to, aby som mohla žiť po novom, teda tak ako chce Boh, musela by som zahodiť to svoje. Svoje nadobudnuté múdrosti o spravodlivosti a pravde, musela by som uvažovať ako taký človek, ktorý neberie do úvahy to staré poznanie ktoré v sebe mal vo všetkom možnom smere svojho života. To všetko sa dá nahradiť postupne tým Božím. A ak už nejaké nové poznanie mám, to žijem. Ján 3:11 Ameň, ameň ti hovorím, že čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, svedčíme, ale neprijímate nášho svedoctva. Ježiš upozorňoval Nikodéma na to, že hovorí čo vie a svedčí Božiu vôľu, ale keď ho ľudia neprijímajú, nemôžu sa zmeniť. Lebo neprijímajú to nové do svojich životov a bez toho to nejde. Nejde to rozhodovať sa po starom, podľa vlastného uváženia, hlavne ak neviem, či je to podľa Božej vôli a pritom očakávať u seba premenu a postup. Božiu vôľu si neviem domyslieť, ku mne Ježiš výslovne nehovorí, aby som vedela sama rozlíšiť čo je Jeho vôľa a čo nie. Jeho vôľu môžem poznať od apoštolov, v našom prípade od Lewitu, ktorého tu máme chvála Bohu. Ak ma aj napadnú počas dňa myšlienky ako reagovať na rôzne situácie, že to je podľa Krista, môžem to vyhodnotiť zase len na základe poznania, ktoré už som mala prv od Lewitu. Len cez neho viem poznať Božiu vôľu na rôzne okolnosti v živote, pravdu a spoznávať aj rôzne pravdepodobné klamné varianty od démonov, ktoré ma chcú zavádzať a klamať.
Byť už sám vedený Duchom svätým je vyššia úroveň, ktorú neviem konkrétne popísať. Počuť a nechať sa Ním viesť je vnútorná dospelosť, ktorú by som chcela dosiahnuť. Mať kontakt s Božou vôľou a vnútorne zmeniť celú svoju osobnosť pre Božiu slávu tak, aby som sa už nepotrebovala pýtať čo a ako je podľa Božej vôli. Uvedomujem si však, že na to, aby pri mne Duch Boží zotrvával, by som mala aj ja zotrvávať v svätosti, lebo do nečistého Duch Boží nevojde. Sú rôzne duchovné cvičenia a modlitby, ktorými sa dá blížiť k Bohu a tým, že človek chce, poháňa ho to dopredu meniť svoje vnútro a Boh dá vzrast. Boh nás stvoril, sme jeho stvorenia. A ako keď sa dieťaťu nepodarí nakresliť obrázok podľa jeho predstavy, že začne od znova, tak aj človek môže začať odznova na sebe pracovať a to staré odhodiť. Kým žijeme, nie je neskoro. Vyžaduje si to však nový papier a nezačínať kresliť rovnakým spôsobom.
